Kardinál Kardinál Gerhard Ludwig Müller, bývalý prefekt vatikánskej Kongregácie pre náuku viery, je čoraz viac známy svojráznymi odvážnymi vyhláseniami, nad ktorými nás núti sa pozastaviť.
Ani nie pred rokom mi v rozhovore povedal: „Katolíci nie sú papežisti, ale nasledovníci Krista“. Tým poukázal na rozdiel medzi pápežským úradom a individualitou konkrétneho pápeža.
A veru, aj teraz celkom svojrázne pre talianske noviny Corriere della Sera o zvolení Trumpa do roly Amerického prezidenta, ktorú pred ním zastával katolík Biden (dnes ocenený slobodomurármi a prijatý do lóže) povedal: „Lepší dobrý protestant ako zlý katolík.“ Tomu sa ľudovo vraví „trafiť do čierneho.“
On sám privítal zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA a naznačil dôvody, prečo katolíci volili Trampa. Jednoducho kandidátka z druhého tábora bola podľa kardinála „silne proti životu.“ Okrem toho verí, že „Trump pomôže cirkvi, lebo predstavuje hodnoty prirodzeného zákona: nedotknuteľnosť života, dôležitosť manželstva a náboženskú slobodu…A zastáva myšlienku, že štát sa nemieša do každého aspektu života. Dokonca aj v otázke imigrantov sa musí rozlišovať.“
Vyjadrenie kardinála Müllera pre noviny ďalej prezradilo, že nie všetci biskupi súhlasili s oficiálnym vyhlásením Americkej biskupskej konferencie v otázke imigrácie.
Oblasti imigrácie sa venoval celkom podrobne už Tomáš Akvinský, veľký učiteľ Cirkvi. Akvinský učí, že nerozlišujúce prijímanie cudzincov by mohlo ohroziť spoločné dobro, najmä ak si nevybudujú silnú väzbu na hostiteľský štát. Odlišuje dokonca typy imigrantov. Zdôrazňuje, že národy majú právo regulovať imigráciu na základe jej zlučiteľnosti s hodnotami a potrebami krajiny.
V tomto vyjadrení kardinál nie je osamelý. Nedávno týmto učením podporil svoje vyhlásenie aj Bp.Suetta. Kardinál aj bp. Suetta nadväzujú na učenie katolíckej Cirkvi, teda že prisťahovalci nemôžu žiadať iba výhody bez ochoty integrovať sa, ale sú povinní s vďakou rešpektovať materiálne a duchovné dedičstvo krajiny, ktorá ich prijíma, dodržiavať jej zákony a pomáhať pri znášaní občianskych bremien.
Azda najviac do očí bijúce zistenie v rozhovore bolo, že bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery uprednostňuje Trumpa podobne ako mnohí iní prefekti, ktorí sa to boja povedať verejne. „Mnohí kardináli a biskupi rozmýšľajú ako ja, aj keď sa obávajú to povedať. A v Spojených štátoch je ich ešte viac.”
Zaujímavé, že v otázkach posúvania sa smerom k svetským predstavám katolicizmu, sa cítia mnohí biskupi naopak posmelení. Ako jeden z mnohých príkladov sme mohli zaznamenať krátku interakciu o otázke ženských rolí medzi Edward Pentin s biskupom Erwinom Kräutlerom, expertom, ktorý pomohol vypracovať Instrumentum Laboris pre Amazonskú synodu. (Len nedávno sme tejto tiež aktuálnej otázke zoširoka venovali)
Kräutler na tlačovej besede Pentinovi povedal, že osobne nevidí problém v tom, aby boli vysvätené aj diakonky a kňažky, doslova: „Mnohí biskupi sú za to, aby ženy boli ordinované ako diakonky.“ Po otázke na jeho osobný názor ešte konkretizoval:
E. Pentin: Podporujete, aby ženy boli vysvätené aj za kňažky?
bp. Kräutler: Prečo by ženy nemohli byť ordinované?
E. Pentin: Takže vy by ste chceli vidieť ženy ako kňažky?
bp. Kräutler: Si. (Áno) Logically. (Logicky)
Zdá sa však, že namiesto dosahovania jednoty, o ktorú sa tak veľmi usiluje František verbálne, v prospech otvárania sa a približovania svetu, aj za cenu obmedzovania tradičných omší, (vrátane pohŕdavých poznámok na adresu tých, ktorí chcú praktizovať tradičnú omšu), sa cirkev viac a viac štiepi.
Len pred pár dňami, v kázni z 21. januára 2025, v kostole sv. Agnesy v Agone, kardinál Müller povedal:
„Náš kresťanský život vždy podlieha skúške, či Krista nasledujeme len vtedy, keď je cirkev spoločensky uznávaná a máme prospech z toho, že sme kresťanmi, alebo či nasledujeme Krista aj na jeho ceste utrpenia, ktorá nás vedie až na Golgotu.
Ako v prvých storočiach jeho šírenia, aj dnes je kresťanstvo opäť najprenasledovanejším náboženstvom na svete. V 78 krajinách sveta čelí 380 miliónov kresťanov intenzívnemu prenasledovaniu a každodennej diskriminácii.
Až do návratu krvavého prenasledovania kresťanov vo Francúzskej revolúcii, v protiklerikálnych kultúrnych vojnách takzvaných liberálov, v nemeckom národnom socializme a v sovietskom komunizme ľudia na Západe predpokladali, že kresťanstvo je v súlade s kultúrou a politikou.
A na údajne slobodnom Západe protikresťanská propaganda neustále hovorí deťom a mladým ľuďom, že viera v Krista je vedecky zastaraná a je v rozpore so slobodným sebaurčením dnes osvieteného človeka…
Existujú milióny mladých ľudí, ktorí to vidia, pretože ich rozum nie je kontaminovaný ľuďmi vytvorenými ideológiam.
Nie vek určuje ľudskú zrelosť, ale múdrosť.“
zdroje: Corriere della Sera, archív, kath.net, the Remnant newspaper, lifesitenews